Dedina pri pravom brehu Chotčianky bola majetkovou súčasťou panstva Makovica a patrila do Šarišskej stolice. Založil ju šoltýs s usadlíkmi okolo roku 1400. Prvý písomný doklad o nej pochádza z roku 1414.
V roku 1427 tu hospodárilo do 15 domácností. V roku 1600 bolo v sídlisku asi 5 domov a mlyn. V roku 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 9 až 5 poddanských domácností, v roku 1900 bolo 177 obyvateľov.
V roku 1851 sú Staškovce ruskou dedinou v Šarišskej stolici, na okraji Zemplínskej stolice, s 3 rímskokatolíckymi a 158 gréckokatolíckymi obyvateľmi. Zemepánom je Dessewffy, posledná pošta v Nižnom Komárniku.
Údaje o obci z roku 1863 uvádzajú, že Staškovce sú súčasťou Zemlínskej župy, Vranovskému okresu. Počet obyvateľov je 314, používajú jazyk rusínsky. Prináležitosť k diecézam: ku Košickej rímskokatolíckej a k Prešovskej gréckokatolíckej. K cirkevným dištriktom: k Potiskému evanjelickému a. v. a Vnútrotiskému reformovanému. Vojenský doplňujúci obvod Užhorod. Daňový úrad a posledná pošta je Stropkov.
Z Vojenského opisu Zemplínskej stolice z 80-tych rokov 18. storočia sa uvádza vzdialenosť do Gribova je pol hodiny, do Prztiny 1 hodina, do Vladiče pol hodiny. V obci je kostol a dva mlyny z dreva. Leží v jednom údolí na brehu potoka Chotča. Lesy, ležiace v blízkosti obce sú zmiešané. Medzi okolitými vyvýšeninami je najpozoruhodnejší Sunnin. Tento panuje nad časťou okolia a zvrchu poskytuje dobrý výhľad. Na začiatku 20. storočia sú Staškovce vyznačené ako Kis Tavas a Nagy Tavas (Malé a Veľké Staškovce.
Z východu susedí s obcou Miková, z juhu Maškovce, zo západu na šarišskej strane takisto Staškovce, zo severu tiež šarišská obec Suchá. Statkárom je rodina Semsey. Obyvatelia sú Slováci, riadia sa urbárom a žijú z vlastného poľnohospodárstva, z náboženského hľadiska sú gréckokatolíci, kostol aj faru majú v obci. V obci sa nachádza krčma z dreva.
Staškovce vznikli v roku 1960 zlúčením dedín Veľké Staškovce a Malé Staškovce. V zlúčenej obci Staškovce bolo v roku 1970 337 obyvateľov. V obci bolo poľnohospodárske družstvo a ŠM. Mladí ľudia odchádzajú za prácou do ČR.
SYMBOLY OBCE
Erb V modrom poli štítu na zelenej pôde strieborný (biely) lev so zlatou (žltou) zbrojou.
Štít Neskorogotický
Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať, pochádzajúca z druhej polovice 19. storočia. Odtlačok typária z roku 1868 sa zachoval na písomnosti z roku 1883, uloženej v Zemplínskom župnom archíve v Sátoraljaújhelyi (Borsod-Abaúj-Zemplén Megyei Levéltár Sátoraljaújhely, Törvényhatósági Bizottság iratai, 145/1884). Na pečati s kruhopisom SÁR. SZTASKÓCZ KÖZSÉG HIV. PECSÉTJE 1868 (ÚRADNÁ PEČAŤ VEĽKÝCH STAŠKOVIEC 1868) je vyobrazený na pôde lev v skoku.
Pečať bývalých Malých Staškoviec, ktoré sú v súčasnosti tiež súčasťou obce Staškovce sa nám v archívoch nájsť nepodarilo. Vzhľadom na autentickosť a vek pečate, ako aj na skutočnosť, že starší (resp. iný) obecný symbol nám nie je známy, bolo odporúčané, aby sa toto znamenie stalo základom, východiskom pri tvorbe obecného erbu.
Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít bol zvolené pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike.
Predkladaný návrh sa stal platným erbom obce Staškovce po jeho prijatí obecným zastupiteľstvom.